Čo robiť v Braşov, Romania

Rýchle fakty: Ročne sem zavíta vyše 600 tisíc návštevníkov, ktorí chcú na vlastné oči vidieť miesto spojené s legendou o Draculovi. V skutočnosti tu Vlad Napichovač, ktorý údajne slúžil ako predloha pre upírskeho grófa, nikdy nebýval - hrad slúžil hlavne ako colná pevnosť a kráľovské sídlo.

Zaujímavosti: Na nádvorí sa dodnes nachádza pôvodná kamenná studňa hlboká 60 metrov, ktorú kedysi ručne vyhĺbili tureckí zajatci. V pivničných priestoroch uvidíte tajnú chodbu, ktorá spájala hrad s okolitými lesmi a slúžila ako úniková cesta pre kráľovskú rodinu.

Rýchle fakty: Patria medzi najstaršie funkčné organy v Európe, ktorých puzdro zdobia zlátené detaily a farebné ornamenty. Steny vo vnútri sú pokryté vrstvou sadzí starou niekoľko storočí, ktorá dodáva interiéru tajomnú a neopakovateľnú atmosféru.

Zaujímavosti: Sadze na stenách nie sú následok požiaru, ale zámerne zachovaná patina z čias, keď sa vnútri kúrilo otvoreným ohňom. Keď zdvihnete hlavu, uvidíte pod stropom 700-kilový luster z mosadze, ktorý osvetľuje priestor, ktorý pojme vyše 3000 ľudí.

Rýchle fakty: Kedysi sa tu konali popravy čarodejníc a na dlažbe dodnes nájdete kameň označujúci miesto, kde stával pranier. Uprostred námestia stojí budova starej radnice z 15. storočia, ktorú zdobí veža s hodinami a pestrofarebné strechy.

Zaujímavosti: Pod dlažbou námestia sa skrýva sieť stredovekých chodieb, ktoré kedysi spájali radnicu s okolitými domami a slúžili ako úniková cesta. Každé leto sa historickým centrom rozlieha hudba počas festivalu Musica Brixiensis, keď sa celé námestie premení na jedno veľké pódium.

Rýchle fakty: Tâmpa je 960 metrov vysoký vápencový vrch, ktorý sa týči priamo nad historickým centrom Brašova. Na jeho vrchol vedie lanovka dlhá 450 metrov s prevýšením 180 metrov.

Zaujímavosti: Na vrchole Tâmpy stojí stredoveká pevnosť Brasov Citadel, ktorá nikdy nebola dobytá útokom, iba kapitulovala kvôli hladomoru. Za jasného počasia je odtiaľ vidieť až 100 km ďaleko, vrátane zasnežených vrcholov Karpát.

Rýchle fakty: Brána Schei bola pôvodne súčasťou stredovekého opevnenia Brašova a slúžila ako jediný vstup do mesta z juhu. Dodnes si zachovala pôvodný barokový vzhľad z roku 1827, hoci jej základy siahajú až do 15. storočia.

Zaujímavosti: Na vrchole brány si všimnite kamenný erb s nápisom „Salva Guarda" - bol to privilegovaný vstup, ktorým mohli prechádzať iba sedmohradskí Sasovia bez cla. Keď tadiaľ prechádzali obchodníci s vozmi naloženými soľou, museli zaplatiť mýto, ktoré sa meralo podľa šírky kolies.

Rýchle fakty: Prvá rumunská škola v Brašove uchováva najstarší rumunsky písaný dokument z roku 1521, známy ako Neacșov list. V múzeu si môžete prezrieť pôvodné učebne, tlačiarenský lis a zbierku viac ako 4 000 vzácnych kníh a rukopisov.

Zaujímavosti: Neacșov list z roku 1521, ktorý môžete v múzeu vidieť na vlastné oči, je prvým dochovaným textom napísaným v rumunčine a používa cyriliku. List varuje pred osmanskými vojenskými presunmi a je považovaný za rodný list rumunského jazyka.

Rýchle fakty: Zo stredovekej pevnosti zo 14. storočia zostali len časti hradieb a dve masívne bašty, ktoré dodnes obklopujú historické centrum. Miestni jej hovoria Cetatea Brașovului a jej valy poskytujú najlepší výhľad na celé mesto a okolité Karpaty.

Zaujímavosti: V jednej z bašiet sídli malé múzeum, kde uvidíte pôvodné stredoveké katapulty a delá, ktoré by ste v iných hradoch len tak nenašli. Keď vystúpite na vrchol severnej bašty, otvorí sa vám panoráma Starého mesta s Čiernym kostolom presne uprostred.

Rýchle fakty: Kostol svätého Mikuláša v Brašove je najstarším rumunským pravoslávnym chrámom v meste, ktorého počiatky siahajú až do 13. storočia. V jeho stenách nájdete vyše 1000 vzácnych ikon a cirkevných kníh, vrátane prvého rumunského prekladu Biblie z roku 1688.

Zaujímavosti: Pod chrámom sa ukrýva tajná chodba, ktorú kedysi využívali kňazi na útek pred Tatármi. Keď vstúpite dnu, všimnete si, že podlaha je pokrytá desiatkami ručne vyrezávaných náhrobkov starých vyše 300 rokov, každý z nich rozpráva príbeh bohatých kupcov a miestnych šľachticov.